Novinky

V tejto štatistike mesiaca si CEDEFOP všíma nárast podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí porovnaním ich podielu v populáciách 55 až 64-ročných a 25 až 34-ročných. Čo táto štatistika hovorí o Slovensku? V oboch vekových kategóriách je podiel vysokoškolsky vzdelaných na Slovensku hlboko pod priemerom EÚ. Menší podiel vysokoškolsky vzdelaných v  kategórii 25 až 34-ročných majú len štyri krajiny - Malta, Rumunsko, Rakúsko a Taliansko. Je očividné, že podstatná väčšina krajín EÚ prekročí benčmark EÚ 2020 predpokladajúci  40 % 30 až 34-ročných s vysokoškolským vzdelaním v roku 2020. Už teraz ho plnia alebo majú na dosah spomedzi krajín, ktoré vstúpili do EÚ spolu s nami, Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Slovinsko. Nárast vysokoškolsky vzdelaných na Slovensku v benčmarkovanej kategórii 30 až 34-ročných z 10,6 % v roku 2000 na 23,7 % v  roku 2012 je impozantný, avšak z európskeho hľadiska nijak mimoriadny, jeho tempo je pod úrovňou nárastu v EÚ27. Na rozdiel od toho, čo počúvame takmer denne, že Slovensko má priveľa vysokoškolákov, musíme skonštatovať, že tomu tak prinajmenej zo štatistického hľadiska nie je. Problém je v inom, v kvalite vysokoškolského vzdelania, v diskutabilných profiloch bakalárov, ktorí nie sú pripravovaní pre vstup na trh práce, a v nedostatku dopytu po vysokoškolsky vzdelaných absolventoch v slovenskej ekonomike. Naša ekonomika vytvára miesta skôr pre stredoškolsky než vysokoškolsky vzdelané sily. Na druhej strane naše vysoké školy  zároveň ponúkajú nedostatok vysokoškolsky vzdelaných absolventov v odvetviach s rastovým potenciálom (najmä v informačných technológiách).