Novinky

V tejto štatistike mesiaca opierajúcej sa o údaje výberového zisťovania pracovných síl sa Cedefop vrátil k údajom špeciálneho modulu výberového zisťovania pracovných síl z roku 2009 (Eurostat, LFS – AHM, 2009), aby porovnal vzdelávacie správanie 18 až 24-ročných absolventov všeobecného a odborného (OVP) prúdu sekundárneho a postsekundárneho vzdelávania (ISCED 3 a 4). V čom je táto štatistika zaujímavá pre Slovensko?
V počte absolventov všeobecného prúdu vzdelávania (svetlomodrý štvorček) je Slovensko s 84 % ďalej sa vzdelávajúcich absolventov v prvej päťke krajín EÚ, vysoko nad priemerom EÚ27 (75 %). Pri absolventoch OVP je Slovensko s 28 % ďalej sa vzdelávajúcich absolventov siedmou „najhoršou“  krajinou, významne  pod priemerom EÚ27 (31 %). Na prvý pohľad si môžeme povedať, že to nie je nič dramatické, veď napr. ekonomicky veľmi úspešné Nemecko vykázalo len 16 % absolventov OVP, ktorí sa v skúmanom čase ďalej vzdelávali, a nakoniec je predsa v povahe veci, že absolventi všeobecného prúdu  pokračujú vo vzdelávaní a vstupujú na trh práce neskôr ako absolventi  OVP, ktorí sa pripravujú na povolanie a vstup na trh práce. Problém je však v tom, že krajiny s „horším“ výsledkom nemajú ani zďaleka taký silný prúd sekundárneho odborného vzdelávania ako Slovensko. Jedinou výnimkou je Nemecko. Avšak Nemecko dlhodobo vykazuje mimoriadne nízku mieru nezamestnanosti mladých ľudí a Slovensko naopak mimoriadne vysokú. Máme teda dvojnásobný problém. Absolventi OVP majú problém sa zamestnať a zároveň nepokračujú ani vo vzdelávaní. Toto však nie sú tie dva problémy, ktoré máme na mysli. Je to jeden a ten istý dlhodobo diskutovaný a zároveň neriešený problém, problém  krízy OVP na Slovensku. Ten druhý problém naopak nediskutujeme a ignorujeme - je ním štruktúra slovenskej ekonomiky a z nej vyplývajúci dopyt po pracovnej sile.