Novinky
Komparatívna štatistika mesiaca - január 2012
14.2.2012, 15:28
Cedefop vytiahol z databázy Eurostatu údaje o tzv. podzamestnanosti mladých (15 až 24-ročných) ľudí v rokoch 2008 - 2010. Celý článok nájdete tu. Čo hovorí štatistika o Slovensku? Je to dobré alebo zlé?
Ako podzamestnanosť (underemployment) je označený stav, keď respondent prieskumu výberového zisťovania pracovných síl síce potvrdí, že pracuje, avšak má len čiastočný úväzok, hoci by si prial mať plný úväzok. Diagram udáva podiel podzamestnaných mladých na všetkých zamestnaných.
V komentári Cedefop konštatuje, že takáto miera podzamestnanosti v EÚ vzrástla od roku 2008 do roku 2010 o 1,7 percentového bodu, že v roku 2010 bolo v EÚ27 podzamestnaných 1,5 milióna 15 až 24-ročných pracovníkov, čo je 7,6% všetkých zamestnaných. (O trende na Slovensku obrázok nič nehovorí, lebo ako vidieť v stĺpcovom diagrame, o Slovensku sú k dispozícii údaje len za rok 2010). V roku 2010 bolo v EÚ 28,4% mladých pracujúcich na čiastkový úväzok nespokojných, a teda viac ako jeden zo štyroch mladých ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok by chcel by pracovať naplno. Údaje o podzamestnanosti sú doplnením údajov o nezamestnanosti, a preto Cedefop umiestnil do obrázku aj graf o vývoji nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ 27 od prvého štvrťroka 2008 do prvého štvrťroka 2010.
Ako vidieť z diagramu, najvyššia miera podzamestnanosti mladých ľudí bola v roku 2010 vo Švédsku (15% zamestnaných), Španielsku (14,3%) a Veľkej Británii (13.7%). Najnižšia podzamestnanosť bola v Českej republike (0.7%), Belgicku (2.2%) a Slovensku (2.7%). Je to pre Slovensko dobrý alebo zlý výsledok?
Údaje naznačujú, že v Česku, Belgicku a Slovensku je málo mladých ľudí nespokojných s tým, že majú iba prácu na čiastočný úväzok, na rozdiel od krajín z ľavej strany obrázku, a to najmä Švédska, Španielska a Veľkej Británie.
Z nasledujúcej tabuľky uvidíme, že situácia je trošku zložitejšia. Švédsko, Španielsko a Veľká Británia sú krajiny, kde je podiel mladých pracujúcich na čiastočný úväzok významne vyšší ako v Českej republike a na Slovensku. Pre úplnosť pridávame, že najvyšší podiel mladých ľudí pracujúcich v roku 2010 na čiastočný úväzok bol v Dánsku (62,0%) a najmenší, ak vynecháme Bulharsko s 5,0% v roku 2010, ktorého údaje sú Eurostatom označené ako problematické, je práve na Slovensku (7,4%). Je preto prirodzené očakávať, že keby bolo viac mladých ľudí zamestnaných na čiastočný úväzok, bol by podiel nespokojných „častičkárov“ zo všetkých zamestnaných vyšší. Nakoniec, ako vidieť z tabuľky dole, 36,4% mladých na Slovensku, teda viac ako každý tretí spomedzi tých, ktorí pracovali v roku 2010 na čiastočný úväzok, boli nespokojní a chceli by pracovať na plný úväzok. Najnespokojnejší v tomto zmysle sú spomedzi EÚ Rumuni (71,8%) a Taliani (65,8%) a k najspokojnejším patria práve Dáni (9,4%).
Graf Cedefopu v pravom hornom rohu obrázku ukazuje, ako narástla nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ27 od prvého štvrťroka 2008 do prvého štvrťroka 2010. Nárast bol ešte strmší ako pri podzamestnanosti (z 15% na 21 %). Pozrime sa preto aj na údaje o nezamestnanosti mladých na Slovensku v porovnaní s EÚ27, ale aj našimi višegrádskymi susedmi a za obdobie od vstupu do EÚ.
Ako vidieť z porovnania rokov 2008 až 2010, kríza poznačila tak EÚ, ako aj našich susedov. Avšak dopad krízy na mladých Slovákov bol najťažší, ako vidieť z nárastu o 14,3 percentových bodov.
Musíme teda uzavrieť, že štatistika Cedefopu na mesiac január vyznieva pre Slovensko priaznivo len zdanlivo. Pre mladých na Slovensku nie je dosť práce. Každý tretí pod 25 rokov bol v roku 2011 nezamestnaný. Zamestnanie na čiastočný úväzok sa na Slovensku „nenosí“. Len 7,4 % mladých zamestnaných malo čiastočný úväzok. Preto sa zdá, že je „podzamestnanosť“ vzťahovaná na všetkých zamestnaných (o čom hovorí Cedefop) na Slovensku nízka. Nepochybne by však veľa mladých obyvateľov Slovenska a najmä ženy privítali viac možností zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok. Ak by bol dostatočným príspevkom na platenie rodinných účtov, mohli by sme sa časom ocitnúť medzi krajinami s vysokým výskytom čiastočných úväzkov a nízkou nespokojnosťou s nimi.
Novinky
Národné implementačné plány rozvoja OVP
Všetky členské štáty EÚ vypracovali a predložili Európskej komisii svoje národné implementačné plány (NIP) rozvoja OVP. Táto stručná správa Cedefopu ponúka na základe analýzy NIP základný prehľad diania v EÚ, Nórsku a na Islande v období od roku 2020.
Mikroosvedčenia nie sú mikrotéma
Mikroosvedčenia (micro-credentials) sú aktuálne najhorúcejšou témou OVP. Preklad stručnej správy Cedefopu do slovenčiny prináša výbornú vstupnú orientáciu k tejto téme, k následne publikovanému odporúčaniu Rady a odborným štúdiám.
Výsledky prieskumu ďalšieho vzdelávania sa dospelých
Výsledky prieskumu prezentované v stručnej správe Cedefopu z februára 2022 ukazujú, že dospelí si vzdelávanie sa vysoko vážia, pociťujú potrebu získať nové zručnosti, a napriek tomu sa málo vzdelávajú.
Cedefop vydal Európsky index zručností 2022
Týmto indexom Cedefop zmeral výkonnosť 31 systémov na podporu rozvoja zručností. Najúspešnejšou krajinou je Česko, ktoré dosiahlo 70 % ideálneho výkonu a obhájilo 1. miesto, zatiaľ čo Slovensko s 53 % skončilo na 19. mieste.
Poradenstvo je kľúčom ku kvalite celoživotného poradenstva
V krátkej správe z decembra 2021 Cedefop odpovedá na otázku, aké zručnosti má mať poradenský pracovník v súčasných meniacich sa podmienkach práce v dôsledku pandémie a zmien na trhu práce a prináša podnety založené na medzinárodných skúsenostiach.
Novinky zo siete
Kliknutím na nadpis Novinky zo siete sa dostanete do sekcie poskytujúcej spoločný priestor pre novinky z vybraných krajín EÚ, predovšetkým od našich susedov.
Ak Vás zaujímajú informácie aj z iných krajín siete ReferNet, kontakty na všetky partnerské krajiny nájdete tu.