Zmenšiť veľkosť písma Normálna veľkosť písma Zväčšiť veľkosť písma
EN SK


Stručné správy

Stručné správy Cedefopu (briefing notes) uvádzajú zhrnutie výsledkov analýz, štúdií, publikácií. Môžu byť doplnené o najdôležitejšie štatistické údaje. Cedefop ich v pripravuje vo viacerých jazykových verziách – angličtine, francúzštine, gréčtine, nemčine, poľštine, portugalčine, španielčine, taliančine a v jazyku štátu, ktorý v danom období predsedá v Rade Európskej únie.

 

Preklady správ do slovenčiny

 

  • Spolupráca na atraktívnom, inkluzívnom, inovatívnom, agilnom a flexibilnom OVP, stručná správa Cedefopu, január 2023

    Abstrakt:
    Všetky členské štáty EÚ vypracovali a predložili Európskej komisii svoje národné implementačné plány (NIP) rozvoja OVP. Stručná správa Cedefopu ponúka na základe analýzy NIP základný prehľad diania v EÚ, Nórsku a na Islande v období od roku 2020.
    V NIP si krajiny samy vybrali priority reforiem OVP v reakcii na odporúčanie Rady o OVP pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť a Osnabrückú deklaráciu. 18 krajín pracuje na revízii štandardov OVP, 18 krajín zdôrazňuje potrebu prierezových a základných zručností, v 16 krajinách sa do štandardov a kurikula OVP zapracujú digitálne zručnosti a kompetencie a v 12 krajinách sa bude pracovať na zelenej transformácii a postupoch, ktoré viac podporujú udržateľný rozvoj v OVP. 18 krajín plánuje vytvoriť alebo podporiť centrá excelentnosti OVP, pričom Cedefop si explicitne všíma, že na Slovensku sa vybudujú centrá excelentnosti OVP, ktoré budú pôsobiť v spolupráci s podnikmi ako inovačné centrá poskytujúce kariérové poradenstvo, iniciačné a ďalšie OVP v prepojení na trh práce. Tento zámer úzko súvisí s ďalšími témami, ktoré sú atraktívne nielen pre Slovensko: 21 krajín plánuje zapojiť do tvorby, riadenia a poskytovania OVP široké spektrum vplyvných aktérov vrátane sociálnych partnerov. 19 krajín plánuje posilniť vzdelávanie v pracovnom prostredí (work-based learning), 15 krajín plánuje vytvoriť alebo vyvinúť nástroje na zhromažďovanie informácií o zručnostiach (skills intelligence) a trasovanie absolventov (graduate tracking). Je dôležité upozorniť, že zahraničné skúsenosti všetkých krajín s podobnými plánmi nám môžu byť veľmi prospešné. Cedefop si uvedomuje výhody štúdia zahraničných skúseností, a preto zároveň ohlasuje nový komparatívny nástroj „Timeline of VET policies in Europe (Časová os politík OVP v Európe)“, ktorý umožní sledovať  zavádzanie a vývoj týkajúci sa všetkých významných stratégií, akčných plánov, právnych aktov a praktických opatrení v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania.
  • Stáva sa z mikroosvedčení veľká téma?, stručná správa Cedefopu, jún 2022

    Abstrakt:
    Mikroosvedčenia (micro-credentials) sú aktuálne najhorúcejšou témou OVP. Preklad stručnej správy Cedefopu do slovenčiny prináša výbornú vstupnú orientáciu k tejto téme, k následne publikovanému odporúčaniu Rady a odborným štúdiám.
    Do konca roka 2023 majú všetky členské štáty EÚ reagovať na podnety odporúčania Rady zo 16. júna 2022. Slovensko na problematiku mikroosvedčení zareagovalo s predstihom. V Stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030, prijatej vládou už v novembri 2021, sa v časti 1.6. Zvyšovanie flexibility kvalifikačného systému menšími kvalifikáciami a mikrokvalifikáciami (mikrocertifikátmi) ešte pod „starým“ názvom „mikrocertifikát“ rozoberá potreba „zohľadňovať aj malé zmeny v pracovnej spôsobilosti, dokonca aj nadobudnutie alebo rozvinutie len jedinej konkrétnej zručnosti, ak ide o pre trh relevantnú potrebu“. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že dokladovanie kvalifikácií ako výsledkov aj veľmi krátkych kurzov (napr. trvajúcich len 10 hodín) je užitočné aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v nadväznosti na túto stratégiu a jej akčný plán na roky 2022 – 2024 pripravuje nový zákon o CŽV. V zákone sa rieši aj problematika sflexibilnenia vzdelávania a kvalifikačného systému vrátane definície zavádzajúcej pojem mikroosvedčenie a mikrokvalifikácia. Anglickému termínu micro-credential zodpovedá podľa návrhu zákona termín mikroosvedčenie. V prípade, že ide o doklad dosiahnutia vzdelávacích výstupov, ktoré je vhodné regulovať, zaradiť do kvalifikačného rámca a registra kvalifikácií, je potom vhodné hovoriť o mikrokvalifikácii. Tým sa ponecháva priestor pre neregulované vzdelávacie aktivity a na akceptáciu rozmanitých zahraničných iniciatív, ktoré môžu rešpekt učiacich sa alebo zamestnávateľov nadobudnúť časom.
    Kľúčovým problémom podpory rozšírenia mikroosvedčení je hodnovernosť. S tým je spojený vážny problém týkajúci sa celého OVP – zabezpečenie kvality a primeranej regulácie postupov zabezpečenia kvality. Ukazuje sa, že je čas na revíziu a sfunkčnenie Slovenského kvalifikačného rámca (SKKR). Pre mikroosvedčenia bez ambície o zápis do národného registra kvalifikácií (a ktoré teda nie sú „mikrokvalifikáciou“) bude postačovať štátom neregulovaný vnútorný systém kontroly nastavený udeľujúcou organizáciou. Pre kvalifikácie vrátane mikrokvalifikácií bude potrebné nastaviť jednoznačné požiadavky pre zápis do národného registra kvalifikácií. Jasné postupy zabezpečenia kvality však budú musieť byť ešte len vypracované. Diskusiu k aktuálnym problémom implementácie mikroosvedčení, digitálnych odznakov a čiastočne súvisiacej problematike individuálnych vzdelávacích účtov by mala podporiť štúdia ŠIOV-u „Nové prvky kvalifikačných systémov na rozvoj zručností“, ktorá bude zverejnená koncom februára 2023.
  • Vysoký status, ale nízka účasť, stručná správa Cedefopu, február 2022

    Abstrakt:
    Výsledky prieskumu prezentované v stručnej správe Cedefopu z februára 2022 ukazujú, že dospelí si vzdelávanie sa vysoko vážia, pociťujú potrebu získať nové zručnosti a napriek tomu sa málo vzdelávajú. Podľa Európskeho programu v oblasti zručností by sa v EÚ do roku 2025 malo každoročne zúčastniť na vzdelávaní sa 30 % populácie dospelých s nízkou kvalifikáciou a 50 % celej dospelej populácie. Medzinárodné merania Adult education survey (AES) z roku 2016 ukázali podstatne nižšiu zapojenosť dospelých do vzdelávania sa (18 % a 38 %). Keďže ďalšie výsledky AES budú k dispozícii až v roku 2023, Cedefop zrealizoval 40 466 telefonických rozhovorov s dospelými z členských štátov EÚ, Islandu a Nórska od mája do júla 2019. Hoci metodika výskumu je iná ako v AES, výsledky sú podobné (17 % a 38 %). Ukazuje sa teda, že bez presnejšie zameraných opatrení na potreby jednotlivých dospelých je dosiahnutie vyššie uvedených cieľov EÚ ohrozené. Výsledky prieskumu  Cedefopu ukazujú, že dospelí oceňujú význam vzdelávania sa a že nielen vysokokvalifikovaní, ale prekvapujúco aj nízkokvalifikovaní pociťujú potrebu získavania nových zručností potrebných pre výkon práce. Poradenstvo pre vypracovanie plánov profesijného rozvoja, ktoré by zodpovedali individuálnym potrebám i potrebám zamestnávateľov, a individuálne vzdelávacie účty poskytujúce dospelým prostriedky na ďalšie vzdelávanie by mohli byť správnym krokom k zlepšeniu. Podrobná 161-stranová správa z prieskumu je tu.
  • Nový pohľad na profesionalitu odborníkov z praxe v oblasti poradenstva, stručná správa Cedefopu, december 2021

    Abstrakt:
    V stručnej správe z decembra 2021 Cedefop odpovedá na otázku, aké zručnosti má mať poradenský pracovník v súčasných meniacich sa podmienkach práce v dôsledku pandémie a zmien na trhu práce a prináša podnety založené na medzinárodných skúsenostiach. Cedefop už viac ako 20 rokov monitoruje zabezpečenie kvality v poradenských systémoch členských krajín EÚ. Komentuje preto vývoj v EÚ ohľadom portfólia aktivít, kvalifikačných štandardov a profesijného rozvoja poradcov. Zvláštnu pozornosť venuje digitálnym zručnostiam poradcov a prepojeniu poradenstva s individuálnymi vzdelávacími účtami. Obe tieto témy sú veľmi aktuálne aj pre Slovensko. Jeden z relevantných nástrojov Cedefopu, portál o informáciách o trhu práce, je k dispozícii aj v slovenčine.
  • Analýza a porovnávanie kvalifikácií získaných v rámci OVP, stručná správa Cedefopu, august 2021

    Abstrakt:
    Stručná správa Cedefopu z augusta 2021 informuje o projekte zameranom na analýzu a porovnanie kvalifikácií, ktorý Cedefop realizuje v 10 krajinách (AT, BG, DK, FI, FR, IE, LT, NL, ES, UK). Výstupom je aj štúdia porovnania kvalifikácií IT technikov a zdravotníckych asistentov. Ako ukazujú výsledky štúdie 10 krajín, profily a obsahy kvalifikácií aj vzdelávacie výstupy sa zatiaľ rôznia, i keď možno hovoriť o spoločnom jadre požadovaných zručností a kompetencií. Aby sme si však navzájom lepšie rozumeli, je potrebné nájsť spoločný referenčný bod (základ). Štúdia ukazuje, že zatiaľ najlepšou pomôckou je klasifikácia ESCO, keďže je k dispozícii v 27 jazykoch a usiluje sa o podrobné pokrytie všetkých sektorov hospodárstva identifikovaním relevantných zručností a kompetencií. Inšpiratívnou pomôckou je podľa štúdie aj americká informačná sieť O*Net. Deskripcie kvalifikácií, ktoré používajú ESCO aj O*Net, môžu byť nápomocné pri tvorbe kvalifikácií na národnej úrovni, a tým aj uľahčiť uznávanie národných kvalifikácií v zahraničí.
  • Vzdelávanie učňovského typu pre dospelých, stručná správa Cedefopu, jún 2020

    Abstrakt:
    Stručná správa Cedefopu z júna 2020 o vzdelávaní učňovského typu pre dospelých prináša informácie o možnostiach vzdelávania dospelých takouto formou v krajinách EÚ. Vzdelávanie učňovského typu sa poskytuje rozmanitými spôsobmi a v čoraz väčšej miere sa sprístupňuje aj dospelým. Zatiaľ čo u nás majú dospelí možnosť vstúpiť do vzdelávania učňovského typu zatiaľ veľmi obmedzenú, v Rakúsku predstavujú dospelí učiaci sa 6 % zo všetkých učiacich sa vo vzdelávaní učňovského typu, v Nemecku je to 12 %, v Dánsku 35 % a vo Fínsku až 85 %. Priemerný vek ľudí nastupujúcich do vzdelávania učňovského typu v Rakúsku je okolo 16 rokov; v Dánsku a vo Fínsku je to viac ako 20 rokov. V Nemecku je viac ako 60 % učiacich sa v prvom ročníku vzdelávania učňovského typu vo veku 19 až 24 rokov a viac ako 10 % je nad 24 rokov. Systém duálneho vzdelávania je u nás zatiaľ veľmi úzko zameraný. Vstupujú doň spravidla 15-roční žiaci a náš Zákonník práce a ani školská legislatíva zatiaľ neriešia potreby dospelých, ktorí sú síce zamestnaní, ale potrebujú nadobudnúť nové kvalifikácie a vyhovovalo by im vzdelávanie v pracovnom prostredí. Príklady z Fínska, Dánska, Nemecka, Francúzska, Slovinska, Malty, Portugalska a Írska by mohli poslúžiť ako impulz k zmene aj u nás.
  • Pomoc ľuďom zvládnuť zmenu, stručná správa Cedefopu, december 2020

    Abstrakt: 
    Stručná správa Cedefopu z decembra 2020 upozorňuje na myšlienku individuálnych vzdelávacích účtov, o ktorej sa diskutuje aj u nás, spojených so systémom validácie zručností a certifikácie „malých“ kvalifikácií, ktorý ešte len musíme vybudovať, a s flexibilným a bezplatným poradenstvom. Európsky program v oblasti zručností, prijatý v roku 2020, podporuje myšlienku individuálnych vzdelávacích účtov. Vzdelávacie účty môžu zvýšiť účinnosť vzdelávania, najmä ak budú prepojené na poradenstvo a systém validácie, ktorý umožní získať kvalifikačný doklad aj mimo tradičného školského vzdelávania. Odporúča sa získavanie „malých“ kvalifikácií a dokladov o kvalifikácii (micro-credentials), ktoré by doplnili doterajší systém „veľkých“ kvalifikácií vyžadujúcich viacročné vzdelávanie. Vzdelávacie účty, zavedenie „malých“ kvalifikácií a finančnej podpory vzdelávania môže pomôcť zachytiť aj ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti, či už v dôsledku vlastných chýb, alebo medzier v doterajšom systéme. Flexibilné a bezplatné poradenstvo by malo byť prístupné jednotlivcom vždy, keď to potrebujú, malo by sa prispôsobovať ich konkrétnym potrebám a malo by obsahovať možnosť validácie nadobudnutých vedomostí a zručností. Poradenstvo by malo ponúkať informácie o výhodách validácie a malo by byť jednotlivcovi k dispozícii vo všetkých štyroch fázach procesu validácie zručností, ktorý sa začína personálnym auditom na zistenie nadobudnutých zručností a zavŕši sa získaním dokladu. Dôležitá je podpora rozvoja zručností na riadenie vlastnej kariéry počas celého života.
  • Európania si cenia vzdelávanie dospelých a ďalšie odborné vzdelávanie a prípravu, stručná správa Cedefopu, november 2020

    Abstrakt: 
    V stručnej správe Cedefopu z novembra 2020 je prezentovaná základná informácia o výsledkoch prieskumu verejnej mienky, ktorý realizoval Cedefop v roku 2019. Ide o druhý prieskum verejnej mienky Cedefopu. V prvom prieskume sa skúmali názory Európanov na počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) v porovnaní so všeobecným vzdelávaním. V druhom prieskume sa skúmalo, čo si dospelí ľudia žijúci v Európskej únii, na Islande a v Nórsku myslia o vzdelávaní dospelých a ďalšom OVP. Podrobné výsledky výskumu publikované v angličtine umožňujú získať portrét jednotlivých zúčastnených krajín a umožňujú tiež porovnanie medzi jednotlivými krajinami. Výsledky ukazujú  Slovensko v niektorých položkách v extrémnej pozícii (napr. odpovede na otázky Q1550. Q2201, Q1404, Q0906, Q1401). V roku 2021 Cedefop prinesie aj druhú správu s výsledkami zameranými na rozličné demografické a sociálno-ekonomické skupiny.

Novinky zo siete

Kliknutím na nadpis Novinky zo siete sa dostanete do sekcie poskytujúcej spoločný priestor pre novinky z vybraných krajín EÚ, predovšetkým od našich susedov.

Ak Vás zaujímajú informácie aj z iných krajín siete ReferNet, kontakty na všetky partnerské krajiny nájdete tu.

VET Europe Database VET in Europe VET National News VET Bibliographic Database Skills Panorama