Novinky
Komparatívna štatistika mesiaca - september 2011
31.10.2011, 10:21Slovensko sa v roku 2009 umiestnilo na predpredposlednom mieste medzi krajinami EÚ27 v podiele verejných investícií vynaložených v rámci opatrení aktívnej politiky trhu práce (okrem služieb) do vzdelávania/odbornej prípravy. V porovnaní s priemerným podielom 43% v krajinách EÚ27 bol podiel na Slovensku pod 8% (v roku 2007 to bolo dokonca ešte menej). Najvyšší podiel výdavkov do vzdelávania/odbornej prípravy bol v roku 2009 v Estónsku, Rakúsku a Portugalsku, a to nad 60%. Podrobnosti o štatistike mesiaca Cedefopu, ktorú pripravili špecialisti Cedefopu za roky 2007 a 2009, nájdete tu. Pozreli sme sa na tieto štatistiky bližšie, pričom pri výpočtoch sme vychádzali zo zdrojových dát Eurostatu, ktoré sú k dispozícii v tabuľkách „lmp_expme_sk” a „lmp_expsumm” v časti Public expenditure on labour market policy (LMP) interventions, ktorú nájdete aj s podrobnejším členením jednotlivých incentív tu. Obidve tabuľky teda rozpisujú do podrobnejších položiek agregovaný údaj za Slovensko a priemer krajín EÚ27 z grafu prezentovaného Cedefopom.
Porovnanie štruktúry výdavkov s krajinami EÚ27 naznačuje, že Slovensko dáva porovnateľne menej na vzdelávanie/odbornú prípravu (7,7% oproti 42,6%) a viac na podporu podnikania (44,9% oproti 6,8%).
Z databáz Eurostatu sme pre vás vybrali aj výdavky (v miliónoch EUR) v časových radoch a po položkách za aktívnu (kódy 1-7) aj pasívnu politiku (kódy 8-9) trhu práce na Slovensku.
Porovnanie rokov 2008 a 2009 ukazuje reakcie na krízu - prudký nárast výdavkov v dôsledku poklesu pracovných príležitostí (kódy 8 a 9), nárast výdavkov na udržanie zamestnanosti (kódy 4 a 5). Pochopiteľne, pre čas krízy poklesla priama stimulácia nových pracovných miest (kód 6), menej pochopiteľne sa však len málo využila príležitosť výrazne posilniť vzdelávanie (kód 2). Nepochybne to naznačuje aj pochybnosti o účinnosti vzdelávania a jeho priameho dopadu na zamestnateľnosť. Pri porovnaní s rokom 2004 je veľmi nápadná snaha podporiť podnikanie nezamestnaných (kód 7). Bolo by však potrebné preskúmať dopady tohto opatrenia, ktoré je nepochybne atraktívne pre politikov i obyvateľstvo, avšak jeho skutočná účinnosť nie je známa. Prieskum účinnosti opatrení aj pri iných položkách uvedených v tabuľke by však určite pomohol prispieť k skvalitneniu služieb zamestnanosti ako celku.
Novinky
Vplyv zelenej transformácie na trh práce v EÚ
Cieľom Európskej zelenej dohody je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ak má dôjsť k radikálnej redukcii emisií, musí sa to prejaviť vo výrobných procesoch a tým aj v požiadavkách na „zelené“ vedomosti a zručnosti pracovníkov.
Národné implementačné plány rozvoja OVP
Všetky členské štáty EÚ vypracovali a predložili Európskej komisii svoje národné implementačné plány (NIP) rozvoja OVP. Táto stručná správa Cedefopu ponúka na základe analýzy NIP základný prehľad diania v EÚ, Nórsku a na Islande v období od roku 2020.
Mikroosvedčenia nie sú mikrotéma
Mikroosvedčenia (micro-credentials) sú aktuálne najhorúcejšou témou OVP. Preklad stručnej správy Cedefopu do slovenčiny prináša výbornú vstupnú orientáciu k tejto téme, k následne publikovanému odporúčaniu Rady a odborným štúdiám.
Výsledky prieskumu ďalšieho vzdelávania sa dospelých
Výsledky prieskumu prezentované v stručnej správe Cedefopu z februára 2022 ukazujú, že dospelí si vzdelávanie sa vysoko vážia, pociťujú potrebu získať nové zručnosti, a napriek tomu sa málo vzdelávajú.
Cedefop vydal Európsky index zručností 2022
Týmto indexom Cedefop zmeral výkonnosť 31 systémov na podporu rozvoja zručností. Najúspešnejšou krajinou je Česko, ktoré dosiahlo 70 % ideálneho výkonu a obhájilo 1. miesto, zatiaľ čo Slovensko s 53 % skončilo na 19. mieste.
Novinky zo siete
Kliknutím na nadpis Novinky zo siete sa dostanete do sekcie poskytujúcej spoločný priestor pre novinky z vybraných krajín EÚ, predovšetkým od našich susedov.
Ak Vás zaujímajú informácie aj z iných krajín siete ReferNet, kontakty na všetky partnerské krajiny nájdete tu.