Novinky

Má či nemá Slovensko priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva? Stále častejšie sa objavuje kritika, že vysokoškolákov máme priveľa, a že je potrebné s tým niečo urobiť, pretože nenájdu uplatnenie na trhu práce. Ako vidieť zo štatistiky mesiaca Cedefopu, v populácii 30 až 34-ročných sme mali v roku 2011 len 23% terciárne vzdelaných. Je to výrazne menej ako priemer EÚ (35%), nehovoriac o 13 krajinách (od Írska po Estónsko), kde prekračujú 40% populácie. Zdá sa byť preto naozaj oprávnené zvýšiť objem takto vzdelaného obyvateľstva. Najmä, ak vážne myslíme úvahy o vzdelanostnej ekonomike.  
V súčasnosti prechádza na vysoké školy okolo 50% absolventov stredných škôl (napr. 46,6%  maturantov z roku 2011 pokračovalo na vysokej škole hneď v akademickom roku 2011/2012). Aktuálne študuje na našich vysokých školách 32% populácie 20 až 24-ročných. Ak neemigruje drvivá väčšina našich študentov študujúcich v zahraničí a ak sa dramaticky nezníži záujem o neskoršie externé štúdium u súčasných 20 až 24-ročných, ktorí na vysokých školách neštudujú, Slovensko pravdepodobne dosiahne na rok 2020 cieľ 40%, ktorý si stanovilo v rámci stratégie Európa 2020. Cieľ každej krajiny je v grafe vyznačený žltým trojuholníkom. V podobnom grafe sa v tom prípade Slovensko posunie z aktuálne tretieho miesta od konca nad priemer EÚ. Zdá sa byť teda všetko v poriadku.
Závažná je však štruktúra vzdelania. Nebudeme si teraz všímať proporciu humanitne a spoločenskovedne vzdelaných oproti technicky a prírodovedne vzdelaným, ktorá je u nás aktuálne vehementne kritizovaná. Graf spracovaný Cedefopom ponúka pohľad z menej diskutovaného uhla, a tým aj ďalší podnet na zamyslenie. 
Graf ukazuje, že len 1% oproti 9% v EÚ predstavuje prakticky orientované terciárne vzdelanie (ISCED 5B) a až 22% teoreticky orientované vzdelanie (ISCED 5A, t. j. bakalárske alebo magisterské, a ISCED 6, t. j. vzdelanie ukončené doktorandským titulom PhD.). Tzv. vyššie odborné vzdelanie, ktoré u nás poskytuje vzdelanie zodpovedajúce terciárnemu stupňu, je u nás málo rozvinuté, ako vidieť na tmavomodrých stĺpčekoch grafu. Ak si navyše uvedomíme, že vysoké školy na Slovensku v rozpore z Bolonskou deklaráciou, ku ktorej sa zároveň vehementne hlásime, poskytujú bakalárske vzdelanie, ktoré nepripravuje absolventov pre trh práce, ale najmä pre pokračovanie v magisterskom štúdiu, musíme konštatovať toto: Slovensko nemá priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Zároveň však potrebuje viac obyvateľstva, ktoré po maturite nastúpi na vzdelávanie, ktoré mu umožní  získať prakticky orientované terciárne vzdelanie. Keďže vyššie odborné vzdelanie poskytované strednými školami sa po sľubnom začiatku v 90. rokoch prestalo rozvíjať a keďže u nás nemáme vysoké odborné školstvo pripravujúce terciárne vzdelaných špecialistov pre prax, bude potrebné sa zamyslieť nad doterajšou „produkciou“ bakalárov.
Aká je teda odpoveď na hore uvedenú otázku? Slovensko nemá priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Nemá ho priveľa v porovnaní s EÚ a nemá ho priveľa ani vzhľadom na spoločensko-ekonomický vývoj. Ak nechceme ešte viac vyháňať absolventov stredných škôl do zahraničia (podľa štatistík Eurostatu patríme v podiele vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí na čelo EÚ), nemali by sme brániť absolventom stredných škôl v ďalšom štúdiu. Mali by sme sa však zamyslieť nad štruktúrou absolventov vysokých škôl a najmä nad reformou bakalárskeho štúdia.