Zmenšiť veľkosť písma Normálna veľkosť písma Zväčšiť veľkosť písma
EN SK


Novinky

Komparatívna štatistika mesiaca - júl 2012

5.9.2012, 17:42
Komparatívna štatistika mesiaca - júl 2012 Má či nemá Slovensko priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva? Stále častejšie sa objavuje kritika, že vysokoškolákov máme priveľa, a že je potrebné s tým niečo urobiť, pretože nenájdu uplatnenie na trhu práce.

Má či nemá Slovensko priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva? Stále častejšie sa objavuje kritika, že vysokoškolákov máme priveľa, a že je potrebné s tým niečo urobiť, pretože nenájdu uplatnenie na trhu práce. Ako vidieť zo štatistiky mesiaca Cedefopu, v populácii 30 až 34-ročných sme mali v roku 2011 len 23% terciárne vzdelaných. Je to výrazne menej ako priemer EÚ (35%), nehovoriac o 13 krajinách (od Írska po Estónsko), kde prekračujú 40% populácie. Zdá sa byť preto naozaj oprávnené zvýšiť objem takto vzdelaného obyvateľstva. Najmä, ak vážne myslíme úvahy o vzdelanostnej ekonomike.  
V súčasnosti prechádza na vysoké školy okolo 50% absolventov stredných škôl (napr. 46,6%  maturantov z roku 2011 pokračovalo na vysokej škole hneď v akademickom roku 2011/2012). Aktuálne študuje na našich vysokých školách 32% populácie 20 až 24-ročných. Ak neemigruje drvivá väčšina našich študentov študujúcich v zahraničí a ak sa dramaticky nezníži záujem o neskoršie externé štúdium u súčasných 20 až 24-ročných, ktorí na vysokých školách neštudujú, Slovensko pravdepodobne dosiahne na rok 2020 cieľ 40%, ktorý si stanovilo v rámci stratégie Európa 2020. Cieľ každej krajiny je v grafe vyznačený žltým trojuholníkom. V podobnom grafe sa v tom prípade Slovensko posunie z aktuálne tretieho miesta od konca nad priemer EÚ. Zdá sa byť teda všetko v poriadku.
Závažná je však štruktúra vzdelania. Nebudeme si teraz všímať proporciu humanitne a spoločenskovedne vzdelaných oproti technicky a prírodovedne vzdelaným, ktorá je u nás aktuálne vehementne kritizovaná. Graf spracovaný Cedefopom ponúka pohľad z menej diskutovaného uhla, a tým aj ďalší podnet na zamyslenie. 
Graf ukazuje, že len 1% oproti 9% v EÚ predstavuje prakticky orientované terciárne vzdelanie (ISCED 5B) a až 22% teoreticky orientované vzdelanie (ISCED 5A, t. j. bakalárske alebo magisterské, a ISCED 6, t. j. vzdelanie ukončené doktorandským titulom PhD.). Tzv. vyššie odborné vzdelanie, ktoré u nás poskytuje vzdelanie zodpovedajúce terciárnemu stupňu, je u nás málo rozvinuté, ako vidieť na tmavomodrých stĺpčekoch grafu. Ak si navyše uvedomíme, že vysoké školy na Slovensku v rozpore z Bolonskou deklaráciou, ku ktorej sa zároveň vehementne hlásime, poskytujú bakalárske vzdelanie, ktoré nepripravuje absolventov pre trh práce, ale najmä pre pokračovanie v magisterskom štúdiu, musíme konštatovať toto: Slovensko nemá priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Zároveň však potrebuje viac obyvateľstva, ktoré po maturite nastúpi na vzdelávanie, ktoré mu umožní  získať prakticky orientované terciárne vzdelanie. Keďže vyššie odborné vzdelanie poskytované strednými školami sa po sľubnom začiatku v 90. rokoch prestalo rozvíjať a keďže u nás nemáme vysoké odborné školstvo pripravujúce terciárne vzdelaných špecialistov pre prax, bude potrebné sa zamyslieť nad doterajšou „produkciou“ bakalárov.
Aká je teda odpoveď na hore uvedenú otázku? Slovensko nemá priveľa vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Nemá ho priveľa v porovnaní s EÚ a nemá ho priveľa ani vzhľadom na spoločensko-ekonomický vývoj. Ak nechceme ešte viac vyháňať absolventov stredných škôl do zahraničia (podľa štatistík Eurostatu patríme v podiele vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí na čelo EÚ), nemali by sme brániť absolventom stredných škôl v ďalšom štúdiu. Mali by sme sa však zamyslieť nad štruktúrou absolventov vysokých škôl a najmä nad reformou bakalárskeho štúdia.



Novinky Subscribe to RSS feed of this country

Prieskum o vzdelávaní dospelých a ďalšom odbornom vzdelávaní a príprave

Prieskum o vzdelávaní dospelých a ďalšom odbornom vzdelávaní a príprave

Cedefop prináša výsledky prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní dospelých. Stručnú správu prinášame v slovenčine. V podrobnej správe v angličtine odporúčame pozrieť si výsledky o Slovensku.

Nové informácie o trhu práce v EÚ i na Slovensku

Nové informácie o trhu práce v EÚ i na Slovensku

Cedefop prináša množstvo informácií umožňujúcich porovnanie dopytu po zručnostiach na Slovensku s EÚ a jej členskými štátmi. V apríli sprístupnil novú stránku, ktorá prináša analýzy online inzerátov pracovných ponúk.

Zlepšiť odborné vzdelávanie a prípravu pre dospelých

Zlepšiť odborné vzdelávanie a prípravu pre dospelých

Stručná správa Cedefopu z júna 2020 o vzdelávaní učňovského typu pre dospelých prináša informácie o možnostiach vzdelávania dospelých takouto formou v krajinách EÚ. Vzdelávanie učňovského typu sa poskytuje rozmanitými spôsobmi a čoraz viac sa sprístupňuje aj dospelým.

Odporúčania Európskej komisie na podporu učiacich sa

Odporúčania Európskej komisie na podporu učiacich sa

Decembrová stručná správa Cedefopu upozorňuje na myšlienku individuálnych vzdelávacích účtov, diskutovanej aj u nás, spojených so systémom validácie zručností a certifikácie „malých“ kvalifikácií, ktorý ešte len musíme vybudovať, a s flexibilným a bezplatným poradenstvom.

Európsky index zručností (European Skills Index)

Európsky index zručností (European Skills Index)

Cedefop porovnal výkonnosť vzdelávacích a kvalifikačných systémov 31 krajín pomocou Európskeho indexu zručností (ESI). Slovensko získalo 60 bodov zo 100 a kleslo zo 16. miesta v roku 2018 na 19. miesto v roku 2020. Česko získalo 77 bodov a obhájilo 1. miesto.

archív noviniek

Novinky zo siete

Kliknutím na nadpis Novinky zo siete sa dostanete do sekcie poskytujúcej spoločný priestor pre novinky z vybraných krajín EÚ, predovšetkým od našich susedov.

Ak Vás zaujímajú informácie aj z iných krajín siete ReferNet, kontakty na všetky partnerské krajiny nájdete tu.

VET Europe Database VET in Europe VET National News VET Bibliographic Database Skills Panorama